☩ V tomto týždni Vás všetkých, najmä deti pripravujúce sa na prvé sväté prijímanie a birmovancov, pozývame k modlitbe svätého ruženca: od 16:45, na poklonu: vo štvrtok po večernej svätej omši, Večeradlo s Pannou Máriou: v sobotu od 16:30 a pobožnosť Krížovej cesty v piatok od 16:45 a v nedeľu od 15:00.

☩ V piatok: 17. III. pán kaplán pozýva chlapov na nočnú krížovú cestu. Odchod autami bude o 18:30 spred fary.

☩ Spoločná predveľkonočná svätá spoveď bude v našej farnosti v utorok: 4. IV. Počas tohto týždňa si môžete v sakristii nahlásiť adresy chorých, ktorí nemôžu prísť k svätej spovedi pred Veľkou nocou do kostola a treba ich vyspovedať u nich doma. Kedy ich prídeme navštíviť dáme vedieť. Tento oznam sa netýka chorých, ku ktorým chodievame v prvopiatkovom týždni.

☩ Ponúkame Vám na predaj časopis: Naša Žilinská diecéza – cena za kus: 1 €.

☩ Upratovanie kostola v piatok po večernej svätej omši: skupina č. 1. Nech Pán odmení a štedro požehná Vašu ochotu!

☩ Veľká vďaka a úprimné Pán Boh zaplať za všetky Vaše dary – duchovné, hmotné, finančné (milodar „do zvončeka“: poukázaný na farský účet: 1x – 30 €) i za akúkoľvek pomoc (upratovanie kostola, kaplnky a farskej budovy; … ), ktorou ste sprevádzali našu farnosť v tomto týždni.

„Dialóg Ježiša so Samaritánkou pri tritisícročnej studni s hĺbkou 41 metrov nám postupne ukáže, že ide o niečo vzácnejšie a hlbšie ako o vodu z Jakubovej studne. Dotknúť sa srdca človeka je oveľa náročnejšie ako spustiť prázdne vedro do hlbokej studne. Toto neopakovateľné studničné stretnutie zástupcov dvoch rodov, ktoré si dlhú dobu nedokážu nič pekné povedať, je provokačné aj bez slov: na jednej strane stojí pravoverný Žid a na druhej heretická Samaritánka, čistý a nečistá, rabín a žena s pochybnou povesťou, vlastník živej vody, ktorý si pýta vodu obyčajnú. S touto „neplánovanou stretávkou“ museli mať problém nielen Ježišovi učeníci, ale možno aj samotný evanjelista Ján, ktorý si tento rozhovor niesol v sebe dlho, až ho nakoniec ako jediný napísal. Pochopil, že Ježišova „navigácia“ funguje inak, že vyhľadáva také cesty, ktorým by sa ich nohy zďaleka vyhli. Preto je v tomto úryvku evanjelia už od začiatku všetko mimo plánu: cesta, rozhovor, osoby aj výsledný efekt. Čo ma z neho najviac oslovuje, je zaujímavý záver, ktorý Samaritánka zhrnie do jednej vety: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila!“ Toto bol pre ňu najsilnejší dôkaz, že sa stretla s Mesiášom. „Povedal mi všetko, čo som porobila!“ Tušíme, že to nebolo nič, čím by sa dalo chváliť, ale práve toto ju presvedčilo. Aj o nás Ježiš veľmi dobre vie, čo sme porobili, a my vieme tiež, že nosíme v sebe veľa z toho, čo nám neslúži ku cti a chvále. Ale ako Ježiš neprišiel Samaritánke „vyčistiť žalúdok“, ale priniesť jej polomŕtvemu životu „živú vodu“, tak s týmto darom prichádza aj k nám. On je tá živá voda pre naše mŕtve predsavzatia, sklamania, opakované zlyhania či zomierajúcu nádej na zmenu života. Som si istý, že tieto „studne živej vody“ nájdeme v každom našom chráme, len treba vstať a ísť si po Ježišovu vodu pre svoj mŕtvy život. Verte mi, oplatí sa kvôli tomu aj čakať v rade spolu s ostatnými.“